Překlad knihy O Puclíkovi do slovenštiny. 366 kratičkých příběhů – na každý den v roce jeden. A všechny jsou o Puclíkovi, což je malý papírový panáček ze skládačky puzzle.
- Rok vydání: 2007
- Napsáno: 2005
- Stran: 216
- Žánr: pohádky, pro začínající čtenáře
- překladatel: Rudolf Čižmárik
- Ilustrátor: Marie Tichá
- Nakladatel: Ikar, Bratislava
- Náklad: /
- ISBN: 978-80-551-1533-7
- Poznámka: česko – slovenský soutisk. Český název: O Puclíkovi.
UKÁZKA:
1. januára
*Ako na Nový rok, tak aj po celý rok*
V jednej kartónovej škatuli s nápisom Puzzle ležal obrázok. Vyzeral ako celkom obyčajný obrázok, ale bol postrihaný na malé nepravidelné kúsky, ktoré sa dali rozhádzať na všetky strany a potom zase poskladať dokopy. Obrázok bol práve starostlivo zložený a zdalo sa, že spí. Každý kúsok trpezlivo čakal, kým príde niekto, kto bude mať chuť rozhádzať ho a znovu poskladať. Ba každý nie! Bol tam jeden, ktorý vyzeral na poriadneho nezbedníka. Stále sa vrtel a strkal do kúskov okolo seba, aby mal viac miesta. V skutočnosti sa už nevedel dočkať, kedy sa zase prebehne po stole, skočí na koberec a urobí kotrmelec. Napokon nevydržal, vyskočil, nadvihol vrchnák škatule a prekopŕcol sa cez okraj. Škatuľa zlostne zaškrípala zubami. Veľmi dobre vedela, že čo sa stane na Nový rok, to sa bude diať po celý rok. Tušila, že s malým huncútom ju čaká 365 nezbedných dní.
2. januára
Puclík spomína ako prišiel na svet
Bol raz jeden maliar a namaľoval obrázok. Bolo na ňom more a veľa malých bielych vlniek a obloha s vankúšikmi malých bielych obláčikov. Na hladine sa kĺzali plachetnice s pestrými plachtami a pod hladinou rybky s farebnými plutvami. Na oblohe lietali vtáci, balóny a lietadlá. Úplne v kúte bola piesočná pláž plná detí.
„To je pekný obrázok,“ povedala maliarova žena. „Ako stvorený na hranie.“
„Ale obrázky predsa nie sú na hranie, ale na pozeranie,“ zamrmlal maliar a išiel umyť štetce.
„Nie sú?“ začudovala sa žena. „A prečo nie sú?“
„Ba vlastne máš pravdu,“ povedal maliar zamyslene, vzal nožnice a rozstrihal obrázok na veľa malých kúskov.
„Tu máš,“ podal žene tie kúsky. „Teraz sa môžeš s obrázkom hrať. Zlož ho dokopy.“
Žena obrázok zložila a vzápätí ho odniesla do továrne na hračky, aby podľa neho vyrobili veľa, veľa takých obrázkov na radosť dospelých a detí. Samozrejme, že aj Puclíkov, pretože tak sa volali tie malé kúsky z obrázka. Ale nepredbiehajme.
3. januára
Čo dostal od sudičiek do vienka
Na časy, keď ešte nebol puclíkom, ale len kúskom obrázku, sa Puclík nepamätá. Nevie, kto ho namaľoval na obrázok, kto ho vytlačil v továrni na hračky, ani ako obrázok rozstrihali. Nepamätá sa dokonca ani to, kto ho vložil do škatule, nespomína si, ako ho viezli s ďalšími súrodencami a kamarátmi do obchodu. Potom škatuľu niekto kúpil a daroval malej dcérke. Tá otvorila škatuľu, najprv sa začudovala, ale potom začala skladať obrázok, ktorý sa po ceste rozsypal. Jasné, veď bol rozstrihaný!
A vtom nastala Puclíkova chvíľa.
Spomína si, ako ho dievčatko stislo medzi palec a ukazováčik a otvoril oči.
„Jój, ty si peknučký,“ povedalo dievčatko. „Celkom ako panáčik. Budem ťa volať Puclík. Ja som Lucka, súhlasíš?“
Puclík chcel prehovoriť, ale v tej chvíli sa nad ním sklonili tri papierové sudičky, ktoré boli skryté v škatuli.
„Želám ti, aby si bol zvedavý, spravodlivý a odvážny, aj keď sa budeš niekedy báť,“ povedala prvá.
„Želám ti, aby si sa nikdy nenamočil a keby sa to predsa stalo, aby si v poriadku uschol,“ veštila mu druhá.
„A ja ti prajem, aby si sa nikomu nestratil a ak sa tak stane, aby si sa vždy našiel,“ dodala tretia sudička.
A potom zmizli.
RECENZE:
